História Pravoslávnej cirkevnej obce v Kojšove
Naša cirkev má na našom území počiatky už u Cyrila a Metoda. Je priamou nositeľkou a pokračovateľkou ich tradície, v plnosti zachováva a chráni učenie ktoré nám priniesli svätí bratia v r.863 a ktorí tu zorganizovali život Cirkvi. Aj keď po smrti sv. Metoda r.885 boli žiaci sv. bratov z Veľkej Moravy vyhnaní, cyrilometodské kresťanstvo na Slovensku nezaniklo.
Slovanské etnikum si v karpatskej kotline zachovalo pôvodnú vieru a cyrilometodskú tradíciu, najmä na východnom Slovensku a v Podkarpatskej Rusi. V čase valašskej kolinizácie na území Slovenska počet pravoslávnych veriacich vzrástol a cirkev sa posilnila.
Veľké narušenie duchovného života našich veriacich nastalo, keď z mocenských a politických pohnútok administratívne a fyzicky bola od roku 1649 zavádzaná únia, neskôr pomenovaná gréckokatolícka cirkev.
Aj napriek tomu si naši prarodičia zachovali svoje tradície a vieru. Čiastočne pravoslávie žilo v národe aj na strednom a západnom Slovensku vďaka historikom, národným buditeľom a kultúrnym pracovníkom. Koncom 19. a začiatkom 20. Storočia na území najmä východného Slovenska vznikajú snahy o oficiálny návrat úniou zjednotených východných kresťanov do pravoslávnej Cirkvi. Na Slovensko sa z Ameriky a čiastočne aj z Ruska vracajú vysťahovalci. Od vzniku Československa pravoslávne hnutie na Slovensku zvlášť vzrástlo.
V roku 1950 komunistická štátna moc z politických príčin úplne zlikvidovala gréckokatolícku cirkev. Väčšia časť gréckokatolíkov prestúpila do pravoslávnej Cirkvi. V roku 1968 bola obnovená činnosť gréckokatolíckej cirkvi, a tak mnohí veriaci byzantského obradu sa opäť vrátili do gréckokatolíckej cirkvi.
V roku 1990 po páde socialistického režimu nastáva vo víre politických udalostí spor gréckokatolíkov a pravoslávnej Cirkvi o majetok. Predsedníctvo Slovenskej národnej rady dňa 29.mája 1990 vydalo Zákonné opatrenie, podľa ktorého všetok majetok, ktorý bol ku dňu 28.apríla 1950 majetkom gréckokatolíckej cirkvi a teraz je majetkom pravoslávnej Cirkvi, sa týmto dňom stáva opätovne majetkom gréckokatolíckej cirkvi. Pravoslávna cirkev týmto rozhodnutím stratila 80% svojich nehnuteľností, ktoré do roku 1990 užívala. Medzi cirkvami nastali veľké nezhody. Štátna správa v snahe vyriešiť krivdy, ktoré boli jej rozhodnutím urobené na obidvoch cirkvach, pomohla finančnými dotáciami zmierniť túto situáciu. Pravoslávna cirkev napriek tomu všetkému buduje popri nových chrámoch a farských budovách aj cirkevné školstvo a charitu.
Počiatok Pravoslávia v Kojšove môžeme oficiálne datovať rokom 1953, kedy začal slúžiť sv. bohoslužby d.o. Štefan Balog. Dochádzal z Gelnice, kde býval. Ešte predtým bol prvým pravoslávnym kňazom na farnosti d. o. Viktor Michalič, ktorý v Kojšove slúžil 27 rokov ako gréckokatolícky kňaz. V päťdesiatych rokoch minulého storočia prestúpil spolu z drvivou väčšinou Kojšovčanov na sv. Pravoslávie a neskôr sa stal prvým slovenským pravoslávnym biskupom na Slovensku (michalovská eparchia). Prijal mníšske meno Alexander. Zomrel 25. 11. 1954 v Prešove. Ďalšími správcami pravoslávnej farnosti Kojšov boli: d. o. Slivárik (1957), d. o. Mgr. Vasiľ Šuliman, d. o. ThDr. Michal Olexa (1960 – 1961), d. o. Mgr. Juraj Lovič (1961 – 1968). Do roku 1968 pravoslávny veriaci slúžili sv. bohoslužby v pôvodnom chráme (dnes gréckokatolícky). Gréckokatolícky veriaci, ktorí ostali uniatmi, konali bohoslužby 18 rokov na cintoríne v kaplnke. Modlili sa sami alebo za prítomnosti svojho duchovného. Všetko v tajnosti, lebo do roku 1968 bola činnosť gréckokatolíckej církvi zakázaná.
Zmena nastala v roku 1968, kedy sa pravoslávni veriaci museli vzdať farskej budovy a chrámu v prospech znovuobnovenej gréckokatolíckej farnosti Kojšov. V týchto búrlivých rokoch pravoslávne bohoslužby sa v Kojšove nekonali (asi 2 roky). Naši veriaci sa modlili pred gréckokatolíckym chrámom.
23. júla 1970 za prítomnosti zástupcov oboch cirkví: za gr.kat. cirkev – Dr. Štefan Ujhelyi, tajomník ordinariátu, Emil Zorvan, dekan, Július Zachariáš, správca farnosti Kojšov za pravos. Cirkev – Peter Spišák, riaditeľ ER, Michal Olexa, predseda MO, Vasiľ Šuliman, administrátor, bola uzavretá dohoda o spoluužívaní gréckokatolíckeho chrámu v Kojšove. Táto dohoda platila do roku 1990. Za používanie chrámu pravoslávnou farnosťou sa platilo 30 Kčs (za každú nedeľu), 20 Kčs za bohoslužby počas týždňa.
V 1972 bol za správcu farnosti ustanovený d. o. Mgr. Michal Kopčík, ktorý viedol farnosť do marca 1991. (Dochádzal z Prešova.)
V roku 1990 pravoslávni veriaci stratili možnosť slúžiť bohoslužby v gréckokatolíckom chráme. Na sviatok sv. proroka Eliáša sa sv. liturgia konala pred dverami chrámu. Potom sa bohoslužby konali v priestoroch obecného úradu do r. 1991. Na sviatok Nanebovstúpenia Pána v 1991 sa slúžilo prvýkrát v modlitebni zakúpenej na bohoslužobné účely, č. d. 169. Pravoslávni veriaci sa stávali terčom slovných alebo fyzických útokov zo strany gréckokatolíkov. V tomto období patrila pravoslávna farnosť v Kojšove pod pravoslávnu farnosť Slovinky ako filiálka. Dochádzali tu
d. o.: Mgr. Juraj Halanda (do r. 1992) a Mgr. Jozef Haverčák (1992 – 97).
V roku 1995 sa začalo s výstavbou pravoslávneho chrámu. Pravoslávna cirkevná obec Kojšov mala vlastného správcu d. o. Mgr. Lakatu z Prešova (1997 – 99). Po ňom tu pôsobili Mgr. Juraj Lovič (1999 – 2002) a Mgr. Ján Kochaník (do septembra 2003).
V r. 1999 sa začalo slúžiť v novom chráme. Chrám bol vysvätení
1. 10. 2000 blaženejším metropolitom Nikolajom. Je zasvätení sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi.
Od 15. decembra 2003 v PCO Kojšov pôsobí d. o. Mgr. Jozef Nemčík, PhD. Od 1. 10. 2004 tu správca farnosti aj býva. Zatiaľ len v prenajatom dome.
Súčasný počet veriacich: 42
V r. 1990 v Kojšove bývalo 885 obyvateľov, z toho 80 pravoslávnych veriacich. Počas pôsobenia d. o. Mgr. J. Loviča PCO Kojšov mala 284 veriacich.
Kontakt:
