Obec Kojšov sa podľa dostupných historických prameňov po prvýkrát spomína v roku 1368 a potom o sto rokov neskôr, keď pripadla panstvu Spišského hradu. Spolu s ním sa dostala pod zemepansku právomoc Zápoľských, neskôr Turzovcov. Názov obce je najpravdepodobnejšie odvodený od osobného mena lokátora obce Koyša, ktoré vzniklo zo skrátenej domáckej podoby slovanského založeného osobného mena Kojslav.
Zamestnanie obyvateľstva bolo predurčené prírodnými podmienkami. Pôvodní obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, najmä chovom oviec a dobytka. Vtedajšie bohaté lesy obce poskytovali možnosť práce v nich pri ťažbe a spracovaní dreva. Neskôr sa tu pálilo drevené uhlie pre železné hámre, ktoré upravovali vyťažené rudy z kojšovských baní. V roku 1565 sa Kojšov počítal medzi banské obce. Hlavným zamestnaním obyvateľov vedľa chovu oviec bolo drevorubačstvo a tesárstvo, neskôr baníctvo. Symboly zamestnania sú vyjadrené aj v erbe obce, ktorého atribútmi sú píla, brvno a okrídlená hlava anjela symbolizujúceho ochranu pred zlom a nešťastím. Zruční obyvatelia vyrábali dlabaný riad – korytá, misky, lyžice, naberačky a ďalšie pre dedinský život potrebné výrobky. Ženy sa venovali tkaniu plátna, kobercov a súkna. Zručné ruky žien potvrdzujú uchované prekrásne výšivky na tradičných kojšovských ženských, dievčenských a mužských krojoch, ktoré si zachovali dodnes svoju autenticitu a ktorými sa v súčasnosti pýšia členovia dedinskej folklórnej skupiny.
Tradičná výroba pretrvala až do polovice 20. storočia a obyvatelia obce sa zapájajú do civilizačného procesu. Manuálna výroba ustupuje a dáva voľný priechod priemyselnej výrobe vo fabrikách, ktorý sa prejavuje ako nový fenomén konca 19. storočia. Kultúrne a spoločenské tradície majú v našej obci hlboké korene a uchovávajú sa aj naďalej.
